O psíčkovi a mačičke

Opäť začal školský rok. Kolotoč sa roztočil… Škola, škôlka, práca, krúžky, úlohy a školská príprava… Ani neviem ako a zrazu  je 20:00. Hoci sa stretávame za stolom pri spoločnej večeri, mám pocit, že je to málo.

Pred spaním sme obnovili spoločné čítanie.
Všetci natlačení v jednej izbe, ja či muž čítame. Teraz si vybrali Psíčka a mačičku.

Knižka je stará – ešte z môjho detstva. Osobne som ju nemala moc rada. Obrázky si pamätám dodnes. Prvé pohladenie.

Teraz sa však teším ako ju čítam deťom a oni sa pučia od smiechu.
Príhody ako psíček zjedol mydlo a pení sa mu z papule.

Kultový príbeh ako sa psíček s mačičkou sušia.
Najprv zavesíš ty mňa, a keď budem visieť, tak zídem a zavesím ja teba.

Ako sa má správne štekať či mňaukať.
Rrrr! Hňav, hňav!
Mňááááuv, mňáááuv!

Rozmýšľam, či ten vymaľovaný obrázok je pôvodný alebo sa realizovala moja sestra. Pohladenie tretie. Má ju niekto ešte?

Tento list napísala mačička. Nehambila sa, že nevie správne písať. Deti nám to musia odpustiť. Každý robí, čo vie.

Zajtra je na rade príbeh o  pyšnej nočnej košieľke.