Staroba narobí veľa zla, hoci nemusí

Ťažká téma. Jedna z tých, o ktorých sa veľa nehovorí. Škoda, lebo dnes robí veľa zla. Sama v nej nemám úplne jasno. Teoretický postoj sa zmení v okamihu, keď čelíme každodennej realite opatery seniora.

Mnohogeneračné domácnosti

Kedysi v mnohogeneračných domácnostiach asi ani nebolo o čom hovoriť, čo riešiť. Bolo to tak a hotovo. Bolo absolútne prirodzené dochovať svojich rodičov- či už si ich vziať k sebe alebo dennodenne za nimi dochádzať. Stále bol ktosi doma, čo dozrel a pomohol.
Dať rodiča do domova dôchodcov znamenalo zbaviť sa zodpovednosti a čeliť hambe okolia. Prípadne to bol nejaký boháč, čo si to mohol dovoliť.

Naša spoločnosť starne. Ľudí v dôchodkovom veku pribúda, v rôznej kvalite života a zdraví sa dožívajú dlhšie.
Rodiny už nežijú pokope, niekedy ani v rovnakom štáte.
Rodíme neskôr. Stáva sa už dnes pravidlom, že vypipleme deti a rovno sa začíname starať o starnúcich rodičov či vnúčatá. Tak sme si to nepredstavovali alebo áno?

Zomrela na starobu

Moja babička ovdovela, ostala sama. Vo vchode vedľa bývala jej dcéra s rodinou. Pomáhali. Zaskočili každý deň- nakúpili, porozprávali sa, vybavili lekárov. My sme bývali 200 km ďalej. Otec chodil raz za mesiac, my raz za dva. Babička bola ten ľahší prípad. Dobrá a odovzdaná žena. Hoci už nechodila von, vedela si navariť a postarať sa o seba. Nesťažovala si, počúvala do noci rádio, modlila sa, vtipkovala a zomrela na starobu. Nemala veľké majetky, rodina sa nerozhádala.

Zdravotné problémy

Keď ovdovela druhá, išlo to s ňou dole vodou. Keď si zlomila bedrový kĺb už nemohla ostať sama. Zdravotné problémy ako inkontinencia, vysoký tlak a starecká demencia z nej spravili iného človeka. Nepoznala najbližších, občas riadne vyvádzala. 24/7 sa stalo nutnosťou. Hoci mala veľkú rodinu,  nastal problém.
Jej dcéry boli ešte pracovne aktívne, tiež mali zdravotné problémy či pomáhali s vnúčatami.

Hoci jej našli v blízkosti dom dôchodcov, jedna z dcér, s odrastenými deťmi a bez vnúčat,  si zobrala k sebe. Občas, keď si teta potrebovala oddýchnuť či ísť na dovolenku, babku si vzali druhé. Niektorým však manžel nedovolil, a tak sa načas presťahovali k nej.
Ona ich nepoznala. Už nechodila do záhrady, kostola, neštrikovala a nelúštila krížovky.  S hygienou to bolo strašné a občasné nočné výstupy, nedovolili spať. Snáď jediné, čo ju spájalo s mojou babkou, bola modlidba.
Bola hlavou rodiny, držala ju pokope. Krásne sme sa všetci stretávali aspoň na narodeniny, vianoce či veľkú noc.
Jej staroba rodinu rozdelila, vzťahy sa narušili. Nielen kvôli majetkom, ale aj kvôli nevypovedaným krivdám z obdobia starostlivosti o ňu. Dalo sa tomu predísť?

Je veľa takých príbehov, niektoré so šťastným koncom, no mnohé nie.  Vzťahy v rodine, manželstvá utrpia často ranu, ktorá sa nevylieči a niekedy pretrváva aj niekoľko generácií.