Už ma nebaví robiť projekty do školy za deti

Mám taký sen, že rodič sa nebude musieť starať do výuky detí, robiť s nimi/za nich úlohy a projekty, riešiť doučovanie, behať po logopédoch a psychológoch kvôli poruche učenia.

Bude sa môcť spoľahnúť na vzdelávací systém a školu. 
Bude to môcť nechať plne v kompetencii dieťa- pedagóg.

Naši rodičia nám hovoria. My sme sa s vami nemuseli učiť. Vôbec netušili, čo sa učíme. Mali sme čas behať po vonku s kamarátmi.
Vyštudovali sme. Viacmenej bez ujmy.

Parkrát som to skúsila. Nechať zodpovednosť na dieťati.
Projekt už máš hotový? Si s ním takto spokojná/ý? OK.
Vieš tú biológiu na zajtra? Áno. OK.

Záver môjho experimentu?
Moje dieťa sa v tom necítilo komfortne. Napríklad dostalo zlú známku za projekt, ktorý vypracovávalo samo, kým iní to mali na úrovni rodičov.
Rovnako pytagoriádu bez nácviku vyrieši máloktoré dieťa.

Deti sa porovnávajú a chcú byť úspesné. Ich rodičia ešte viac, a tak sme sa ocitli, žiaľ, už ani nie v začarovanom kruhu, ale špirále.
A priepasť narastá.