Bola emancipácia žien výhrou?

Píše sa rok 1914. Ľudmila Podjavorinská otvorene hovorí : „My, Slovenky, stojíme na prostrednej ceste, medzi ženami revoltujúcimi a rezignujúcimi – ale nie ako ľahostajné oproti šľachetným snahám, ani oproti vlastným biedam nevšímavé.“ A pýta sa, „či skutočne nemáme práva konať žiadne vznešenejšie úlohy? “

Nikdy by som neverila, že práve ja pustím do sveta tieto myšlienky.  Keď ku mne prišli prvýkrát, zľakla som sa a ihneď som ich zavrhla.  Neodišli. Dennodenne som konfrontovaná v mužsko ženskom svete.

Sufražetky. Feministky. Naozaj sme my ženy vyhrali?

O ženských právach hovoríme preto, lebo hoci znejú univerzálne, neboli nám, ženám, odvekov dané. Ľudské práva a základné slobody v politickej, ekonomickej, sociálnej, kultúrnej, občianskej a každej inej oblasti získavame až  posledných dvesto rokov.
Vydobili sme si mnohé z nich. Volebné právo. Právo na vzdelanie. Vlastnícke práva. Právo mať deti po rozvode. Právo pracovať napríklad aj v armáde. Právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu.
Čo sme skutočne získali?

Žena prezidentkou? Političkou? Podnikateľkou?

Ste s tým OK? Aké pocity sa vás zmocnia, keď o takej počujete v správach, čítate v časopisoch? Aké výrazy vás napadnú spontánne ako prvé?  Karieristka. Mužatka. Nemá to doma všetko naporiadku. Chudák chlap. Nech si s ňou spraví chlap/rodičia doma poriadok… Nielen Slovensko je stále patriarchálne.

Môžeme zastávať rovnaké posty ako chlapi?

Môžeme. Dnes už nám v tom nič nebráni. Alebo áno?

Nech si každý vraví čo chce, žena nikdy nebude ako chlap a naopak.  (Neverím, že som to napísala.) Gender  – negender. Evolúcia nepustí. Tradície ovplyvnia alebo budeme za rebelky.

Chlapi už nemusia loviť či rúbať drevo

To je, myslím, práve to, čo nahráva do kariet chlapom. Získali viac času, aby mohli napredovať rýchlejšie. Iba maloktorý dá nabok svoje záujmy, keď uvidí neumytý riad či nepovysávanú podlahu. Nevadí im nedotiahnutý šrób na stoličke. Kým nestrieka krv, myslia si, že výkriky sú súčasťou detskej hry.

Obdivujem ich schopnosť neustáleho vzdelávania sa. Makajú na sebe. Súťažia. Nezaoberajú sa malichernosťami typu soft skills. Košeľu si kúpia v prvom obchode.

Ženy rodinné teplo udržujú stále

Ostali nám mnohé úlohy z minulosti. Právami sme však získali povinnosti navyše – v bilancii tak ťaháme za kratší koniec. Pračky, sušičky, donášky, upratovačky či opatrovateľky vyriešia mnohé. Dodnes sú to však často mínusové body. Alebo aj argument, prečo stíhať viac.
Výroky našich mám a mužov ako stíhali všetko, prácu aj deti, len napomáhajú pocitu neúspešnosti- zas som niečo nezvládla.

Niekedy si myslím, že by som niektoré z práv rovnosti oželela

Cením si, keď mi chlap otvorí dvere, pomôže do kabáta či ponúkne svoj, keď mi ten môj nestačí.
Nechali sme si vziať možnosť voľby slobodne sa rozhodnúť. Dnes si žena, ktorá sa rozhodne ostať v domácnosti, veľa slávy či uznania nezaslúži. Je považovaná za neúspešnú, ba až neschopnú.
V minulosti bolo prirodzené, že ženy nechodili na 8 hodín do práce. Pamätám si moje pobúrenie pri pozeraní filmu Úsmev Mony Lízy, keď po absolvovaní škôl sa ženy vydávali a ostávali pri deťoch doma.  V dnešnej uponáhľanej dobe by to mnohým rodinám pomohlo.

Niektoré veci sú totiž neviditeľné

Aspoň do momentu, kým máme čisté ponožky či košeľu, kým prach nezakryje celú podlahu či nachádzame veci na svojich zaužívaných miestach.

Až čas preverí výsledky nášho konania

Čas venovaný rodine, deťom je dobrou investíciou do budúcnosti. Netvrdím, že ženy nemajú pracovať a vzdelávať sa! Chcem však,aby nám bolo umožnené byť ženou, matkou, manželkou a mať pri tom 6 hodín spánku.

Ďakujem, ak ste sa dočítali až do konca.