Staroba zn. Dám vám to vyžrať
Nikdy nemali úžasný vzťah.
Dievčatá boli vždy krásne upravené. Postarané o nich bolo vždy, no nikdy sa s nimi neporozprávala, nezahrala. Nikdy sa nepýtala sa ako sa majú, čo ich trápi, ako im môže pomôcť. Nič o sebe nevedeli. Štandarná mama z 50. tych rokov.
Nevyzerala na svoj vek. Bola vždy upravená, štíhla. Našťastie bola pohyblivá, videla, počula. Zdravotne bola na tom primerane veku, dokonca by jej mnohí mohli závidieť. Keď ju niečo bolelo išla trhať zelinu do záhrady. Pri robote zabúdala. Nepotrebovala vysedávať so susedkami na ulici. Mala televíziu a do noci počúvala rádio. Bola rozhľadená v politike aj kultúre. Herečka. Na toho, koho mala rada, vedela byť milá, okúzľujúca, zhovorčivá. No vedela byť aj riadne povýšenecká. Kto ju nepoznal, neveril by.
Tlak ju však trápil čoraz častejšie.
Keďže nechcela ísť do mesta, dcéry ju pravidelne telefónom kontrolovali. Susedka jej robila nákupy a po očku skontrolovala. Jedlo jej nosila donášková služba. Priebežne sa cez víkend u nej niekto z rodiny zastavil.
Tu vypadol kotol, tu bolo treba opraviť šporák, tiekla strecha… Aj sanitka chodila stále častejšie. Raz sa jej zamotala hlava a zlomila si bedrový kĺb. Dom predali a išla bývať striedavo k dcéram do paneláku.
Vzťah, ktorý tam nebol, bol ešte horší. Ponorka ako vyšitá. Obe strany už videli zákernosti aj v pozdrave.
Kedysi doopatrovala svoju mamu, presťahovala sa za ňou z mesta. Chcela, aby tak urobili aj jej dcéry. Chcela byť na dedine. Aspoň si to tak mysleli. Nechcela sa na túto tému rozprávať. A možno nevedela. Nikdy neprekročila hranicu, aby sa s dcérami rozprávala osobne. Asi to už ani nešlo.
Trápili sa všetci. Zavreté a uväznené žili spolu vo svojich bytoch. Nemali k sebe milého slova. Jedna s pocitom krivdy. Druhá nahnevaná. Prichádzali o najlepšie roky života. Rozhovor nefungoval a žiaľ už ani medzi sestrami. Na kúpu jednoizbáku nemali. Prenájom ani súkromný dom dôchodcov si nemohli dovoliť. Čakali v poradovníku do štátneho.